16. diel - Ty debil, aký zlý sen?!

13. prosince 2011 v 18:06 | Yama-chan *=O.O=* |  Časti

"Preboha....Ruki, čo sa to deje? Čo sa stalo?!" Kričal Uruha a kvapky sĺz mu padali na Rukiho telo ako vodopád. "Ruki, prehovor, povedz hocičo! Prosím ťa, neopúšťaj ma, to mi nesmieš urobiť !!" Kričal. "Pomôžte mi prosím! Hocikto! Rýchlo! On ešte nemôže zomrieť, milujem ho! Pomôžte mi !!" Plakal a stláčal jeho ruku. Tak veľmi sa bál., že ho stratil, nevedel, čo má robiť. Či má utekať a zohnať pomoc, alebo či ho už má nechať v pokoji odísť a rozlúčiť sa s ním. Na koniec sa však zo všetkých strán zbehli sestričky a doktori, aby speváka oživili. "Tri, dva, jedna...teraz! Tri, dva, jedna...TERAZ!!" Doktori aj všetci naokolo sa snažili oživiť ho. Medzi sestričkami stála aj Fumiko. V rukách stláčala látkový kapesník a z očí jej tiekli slzy. Po chvíli si však všimla Uruhu, ktorý už úplne bez duše sedel na stoličke a nejak sa priblblo usmieval. Fumiko ku nemu podišla a zobrala ho do vyšetrovne, kde boli iba oni dvaja. "Uruha..." Prehovorila a pozrela sa mu do očí. "Povedal mi, že ma ľúbi. Povedal, že tu mám zostať kvôli druhým ľuďom. Povedal mi, že ma neopustí. Nechcel som, aby to takto skončilo..." "...Uruha..." "Nie. Včera večer mi to povedal. Povedal mi, že má už iba mesiac života. Vedel som, že sa niečo deje, celý bol červený a rudol čím ďalej tým viac. Hlavne bol celý rozhorúčavený. Bál som sa oňho, ale on nechcel, aby som mu hociako pomohol. Iba chcel, aby som to urobil. To. Jediné. Potom mi volal Aoi a povedal, že dnes poobede ho mali pustiť. A potom...som ho chcel zobudiť a on...on...sa nehýbal! Nehýbal sa!" Uruha sa psychycky už očividne zrútil. Objal Fumiko okolo pliec a plakal ďalej. Fumiko ho opatrovateľsky prisunula bližšie k sebe a tľapkala ho po pleci. "Uru, prepáč mi to..." Uruha si pretrel slzy od očí a prizrel sa na ňu. Ona mala tiež v očiach slzy a vyzeralo to tak, že sa ide každú chvíľu rozplakať. "Prepáč mi, že som vás volala babami, že som vás pred celou triedou strápňovala a volala som vás tak, ako som vás volala. Je mi to vážne ľúto. A teraz vidím, že ste dobrí ľudia, že metalisti a rockoví speváci, či gitaristi alebo bubeníci môžu mať dobré srdce. Tak ako aj teba, aj mňa zranilo, čo sa Rukimu stalo. A ja viem, že je to pre teba príšerne ťažké, pozerať sa, ako pomaly, pomalýčky umiera...," obidvaja vzlykli, "ale, čo chceš robiť teraz?" Spýtala sa po chvíli. "Ja neviem...najradšej by som sa niekde zašil a s nikým neprehovoril. Chcem utiecť pred svetom a už nikdy sa mu nepozrieť do jeho podlích očí! Nie je to fér, Ruki nemal zomrieť tak mladý, mali sme spolu byť ešte dlho a dlho...dlho, dlho..." Opakoval Uruha stále dookola a slzy si utieral so vyťahaných rukávov svojej mikiny. "Uruha, smrť nehladí na to, ako je človek mladý a či ho tu niekto má rád. Je neľútostná. A jedoducho, keď príde čas, tak,..." "....ale jeho šas ešte NEPRIŠIEL! TU MAL BYŤ! TU!" Kričal na celú vyšetrovňu a búchal päsťou do dubového dreva malého stola. "Ale prečo umiera už teraz? Ešte má mesiac!" Filozofoval ďalej. "Uruha, už to nechaj tak, stalo sa to,..." "...deje sa to!" Skočil jej do reči Uruha. "Ruki ešte len zomiera, dá sa to zachrániť!" Fumiko podala Uruhovi lístok s Rukiho stavom. On iba pokrútil hlavou a prižmúril oči. "Nie, to nie je jeho zoznam, toto nemôže byť choroba, ktorou Ruki trpí, nemôže to byť smrteľná choroba!" Fumiko zložila hlavu a zasa ňou pokrútila. "Uruha, dá sa to vyliečiť jedine operáciou, ale tá jeho smrť iba oddiali. To čo sa má stať sa stane a ty to dobre vieš. Ale tá operácia stojí majland, to si nemôžeš dovoliť..." Povzdychla si a prichystala sa na odchod. "NIE! Aj keby ma to má stáť celý majetok, pomôžem mu..." Rozhodol.
Ešte v ten večer vyzbieral už 2 milióny yenov, však aby zaplatil operáciu, musel nazbierať ešte 2 milióny. Zúfalo chodil po uličkách Tokia a v slúchadlách mu hrali smutné tóny pesničky Pledge. "Urobím pre teba čokoľvek. Ja tie peniaze vyzbieram..." Povedal si a zabočil rovno do domu, kde The GazettE bývali. "Uruha! Tak rád ťa vidím!" Zvískol Kai len čo uruha strčil päty do domu. "Aj ja teba." Povedal s priškrteným úsmevom a zvalil sa na gauč. "Ako sa má Ruki, prečo ešte neprišiel domov? Príde zajtra? Už sa mu dobre chodí?" Začal sa ešte ničnetušiaci Aoi vypytovať, no Uruha ho zahriakol a zutekal s plačom do izby. .......... "Uruha, čo sa stalo?" Spýtal sa Reita a prisadol si k nemu na posteľ. "Nemám chuť...." Keď však zbadal, ako sa oňho Reita trápi, radšej mu to všetko povedal. Neskôr z izby vyšli obaja zdeptaný. "Chalani? Nie je vám dobre?" Spýtal sa Kai s panvicou v ruke (Nie, nešiel ich zabiť, len niečo varil XD). "Ruki umiera..." Zašepkal s vybitým dychom Reita a spadol na gauč. Kai zamdlel a Aoi sa zatackal. "Prosím? Prestaňte, sranda je sranda, ale toto ste prehnali." Uruha však pokrútil hlavou. "Fumiko mi povedala, že taká operácia, ktorá mu však iba predĺži život stojí dosť. Ja už mám 2 milióny, ešte 2 milióny potrebujeme... Aspoň, aby sme ho tu mali dlhšie..." Zaplakal.

Neskôr Uruha zasa prišiel do nemocnice a zamieril rovno do Rukiho izby. Tam už sedeli vyčerpaní doktori a na posteli sa so svojim plyšáčikom hral Ruki, akoby sa nič nestalo. "Čo to má znamenať?" Spýtal sa zarazene. Zrazu ho niečo strhlo a on otvoril oči na veľké bolesti hlavy. "Auuu...čo to?" Preľakol sa, no keď sa nad neho sklonil Ruki, jeho strach zmyzol. "Ohh, som tak rád, že žiješ!" Zvískol. Uruha však nechápal. Že žije? Veď Ruki je ten, čo tu zomiera! "Ruki?! Ty neumieraš?" Spýtal sa tak, že to pomaly vyznelo ako sklamaný výraz. "Ale veď som pre teba pred chvíľou vyzbieral 2 milióny yenov !!!" Skríkol, až skoro zamdlel znova. "Prosím? Od toho večera- čož bolo mimochodom predvčerom- čo si sa dotkol mojej hrude si odpadol a až doteraz si tu ležal, lebo si sa nevedel prebrať. Kričal si niečo, že je nám súdené spolu byť, že nemám umrieť, čo je to za chorobu a divne si sa cukal, akoby si chcel niekam odísť poležiačky...." Uruha sa so slzamy v očiach usmial a hodil sa Rukimu okolo krku. "Ruki, takže ty neumrieš? Ani za mesiac?" Ruki sa na túto nezmyselnú otázku rozrehotal natoľko, až si chytal brucho. "Jasné, že nie! A okrem toho, zajtra ráno nás...uhm...teda mňa pustia domov!" Zasmial sa znova ale náhle sa rozkašľal. "Uhh, pozor, aby sa ti niečo nestalo. Prosím, lahni si, ja si idem kúpiť kávu, áno?" Ruki iba tiško prikývol. ........ "Ahoj Uruha!" Zakričala už z diaľky Fumiko a mávala naňho rukami. "Ako sa má Ruki? Počula som, že zajtra idete domov." Usmiala sa naňho a Uruha sa jej nečakane hodil okolo krku a rozplakal sa jej na ramene. "Ohh Fumiko, som tak rád, že Ruki na koniec neumrie!" Fumiko síce nevedela o čom, ale so súcitom Uruhu potľapkala po pleci a odprevadila ho naspäť na izbu. Ešte než odbilo 10 hodín ráno, Uruha a Ruki boli už spať doma, no najšťastnejší z nich bol z Rukiho príchodu očividne Uruha. Jeho nočná mora sa totižto nesplnila a ani nesplní.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 No name :D No name :D | 18. prosince 2011 v 14:15 | Reagovat

nechce sa mi to citat ale verim ze je to dobre :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama