12. časť - po všetkom...?

14. října 2011 v 16:01 | Yama-chan *=O.O=*
Takže...ehm..ehm.........ehm. :D Tu je ďalšia časť ^_~

Ruki zatvoril oči a jaho ruky pomaly klesli na posteľ. Uruha zostal vystrašený stáť nad Rukim a po líci mu stiekla malá slza až na prikrývku. Zvuky prístrojov práve naznačovali, že Rukimu prestáva biť srdce...

"Tak...ahoj nabudúce." Kai vyprevádzal Miyaviho a zatváral za ním dvere. "Ako sa má asi Ruki..." Povzdychol si Reita a podoprel si bradu rukou. "Dúfam, že dobre." Povedal Aoi. "Presne...inak...som mu v izbe našiel rozpísanú pesničku." Poznamenal Kai a podal im zdrap papiera, ktorý začal Aoi čítať...
Chalanov v tom prerušil prenikavý zvuk Reitovho mobilu. "To je Uruha!.....Áno? ČO?! Aha..no dobre...prídeme zajtra...aj tebe dobrú noc. Pa." Reita sa otočil na ostatných. "Ruki...Ruki je..."

Uruha tam dlho sedel na stoličke a plakal. Okolo Rukiho behali splašení doktori a sestričky, všade hučali prístroje, Rukiho srdce zlihávalo... Uruha nič nerobil, iba stále plakal...bola tam aj jedna sestrička. Obdivovala The GazettE a ich hudbu. Stála oproti Uruhe a zrak mala sklopený dole. Bála sa hocičo povedať, i keď by teraz tak rada objala Uruhu a potešila ho, ako by to len išlo. Avšak mala pocit, že sa z toho hluku zrúti skôr ako on. A Uruha v nej niekoho spoznával...ale...nebola ona AntiGazettE?

"Zajtra ideme za Rukim a Uruhou?" Spýtal sa Kai a konečne sa paplónom prikryl až po uši. "Áno. Len dúfam, že žije..." Povedal Reita a prevrátil sa na druhý bok, kde zrazu zbadal Aoia. "Ááááh! Bože ako si ma vyľakal..." Skríkol až spadol z postele. "To vyzerám až tak hrozne?" Povedal Aoi sklamane a postavil sa pred obrovské zrkadlo zamurované v stene. "Ale nie...ja len..že je to...moja posteľ~" Aoiho myklo. "No...a to je ďalšia vec, ktorú som ti chcel povedať..." Reita si zas ľahol a naznačil Aoiovi, že môže pokračovať v rozprávaní. "Nemôžem prosím dnes spať pri tebe?" Spýtal sa so psími očami. "No...tak fajn, poď." Povedal Reita, ale obrátil sa Aoiovi chrbtom. Tomu to očividne nejak nevadilo a pritiahol sa ku Reita, aby ho mohol objať okolo pásu.

Tento krát už Uruha sedel v izbe sám. Úplne sám. Nikto s ním nebol. Ruki je preč.
"A-annooo...Je mi ľúto, čo sa dnes stalo." Povedala malá ryšavá sestrička a sadla si na posteľ ku Uruhovi. Uruha nič nevravel. Kvôli vlasom, ktoré mu padali do tváre nebolo vidno, či ešte plače, alebo nie. "Ďakujem..." Povedal na koniec. "Ty si...ona?" Spýtal sa a zarazená sestrička prikývla. "Myslel som si. Prečo sa teraz na mňa tak s ľútosťou pozeráš? Veď by si bola najradšej, kebyže Ruki tú operáciu teraz neprežije!" Skríkol a začal plakať ešte viac. "Uruha...prepáč mi to. Už ani neviem, prečo som to robila. Teraz, keď som si púšťala vaše songy, uvedomila som si, že to, ako som vás pred tým, ešte na začiatku odsúdila, nebolo správne. Bola to blbosť, nemôžem vás odsudzovať podľa výzoru, ale podľa tohto..." Povedala Fumiko a priložila svoju ruku na Uruhovu hruď. ("...podľa mojich pľúc?" Zaskočil sa Uruha. "Nie ty debil! Podľa tvojho srdca predsa!" ← To len druhá verzia XD) "ďakujem." Povedal Uruha a prvý krát sa konečne pousmial. "Hh, ak bude hocičo potrebovať príď za mnou..." Povedala Fumiko a odišla.
Rukiho konečne priviezli naspäť na izbu. "Ako mu je?" Spýtal sa Uruha hneď, ako prešiel dverami doktor. "Je mu lepšie." Povedal a odsotil Uruhu na bok. "Hey! Mám právo vedieť, čo mu je a ako mu je!" Povedal. "Dobre, najprv ho nadstavíme na prístroje!" Skríkol naňho doktor a Uruha sa stiahol. "Uru..." Zakňučal Ruki keď už boli doktori preč. "Neboj sa o mňa, bude mi dobre." Povedal už menej trasľavým hlasom a pohladil Uruhu po líci plnom zaschnutých sĺz. "Ja ti verím. Neodídeš mi♥"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama