7. časť - Môže zato Ruki?

20. srpna 2011 v 10:25 | Yama-chan *=O.O=* |  Časti
Opening1:

/"Rozmýšľal si niekedy nad tým, či si teplý...?" Uruha na Ruki-ho vypleštil oči a sebavedome odpovedal. "Jasné, že nie som teplý!" Ruki: "Jasné, ty možno nie, ale ja potrebujem vedieť, či som alebo nie!" Povedal, chytil Uruhu pod krkom a pobozkal ho.

"Už dobre dlho som to vedel, odkedy sme založili skupinu a boli spolu na prvom koncerte...náš prvý FanService."............"To ja som to spôsobil ako som ťa na tie wecká odtiahol! Ja som to celé spustil..." ................."Nie, raz by sa to stalo tak či tak.." /

Ruki nemohol spať. Celú noc sa mu premietali tieto spomienky v hlave a on sa strašne prehadzoval. "Pšššt, Ruki, spi, zajtra budeš unavený." Povedal potichu Uruha a pritúlil Rukiho k sebe. Ten sa zvrtol do klbka a objal Uruhu okolo pásu. "Uruha?" Zašepkal Ruki. "Áno...?" Ruki sa posadil na posteľ. "Nemôžem spať, mám hrozné sny." Uruha sa posadil vedľa neho a odfúkol si ofinu z čela. Ako sa nahol nad Rukiho, dlhší prameň vlasov sa Rukimu prehodil cez plece a Ruki sa zasmial. "Čo je Ruki?" Spýtal sa nechápavo Uruha. Ruki dal preč Uruhove vlasy s jeho pleca a pousmial sa. "Tvoje vlasy ma šteklia..." Povedal ešte stále so smiechom. "Aha, prepáč :)" Usmial sa Uruha. "A aké sny ťa to trápia, hmm?" Spýtal sa Uruha a položil si svoju bradu na Rukiho rameno. "Trápiš ma ty. Teda, nie zrovna ty, ale to čo sa udialo..." Uruha si povzdychol a objal Rukiho okolo pásu. "Koľko krát ti budem hovoriť, že to nie je tvoja chyba...?" Povedal a dal mu pusu na líce. "Ja neviem, myslím si to a taktiež si myslím že môj názor nič ani nik nezmení." Uruha si zas povzdychol. "Prosím ťa, nechaj to tak...sústreď sa na to, čo je teraz, na to, že sme spolu a že chcem s tebou aj zostať." Povedal milo a pobozkal ho. "Ľúbim ťa." Povedal a pomaly Rukiho položil na posteľ. Objal ho okolo pásu a zaspal. Ruki bol však ešte stáe hore. /Čo keď som iba jeho dočasná hračka? Čo asi urobí potom? A som naozaj...teplý? Čo keď mi iba chvíľkovo preskočilo a potom sa zas vrátim do normálu a...ublížim mu...?/ Ruki neustále premýšľal nad týmito vecmi. Zrazu započul škrípanie dvermi. /To nie, čo ak je to jeden z chalanov? Nemôžu nás takto vidieť! Oni o tom nesmú vedieť!/ "Uru! Vstávaj!" Uruha sa rýchlo pretrhol zo spánku a zbadal, ako sa dvere otvárajú. Rýchlo preskočil na svoju posteľ a čakal, čo sa bude diať. Dvere sa pomaly otvorili. Stál v nich ospalý Kai. "Prosím, môžem si ľahnúť k vám? Sám sa v izbe strašne bojím..." Mal na sebe modré zajačikové a voľné pyžamo. Bol taký roztomilý, kto by mu odolal. Aj keď mal strapatý "účes" bol taký roztomilý, že mu Uruha povedal, aby si k nemu ľahol. Uruha však nečakal, že Kai sa k nemu prtúli. "Uru?" Spýtal sa Ruki. "Nie, neboj sa, ty vieš čo." Mrkol naňho. Ruki potom v kľude zaspal. "Kai, čo blbneš?" Kai sa na Uruhu nevinne pozrel. "Ale ja sa naozaj bojím!" Uruha si povzydchol. "Tak fajn, ale nabudúce už spíš u seba!"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 angelika angelika | Web | 20. srpna 2011 v 10:58 | Reagovat

k-k-kawaiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii :D  :D fakt dokonalé!! :D pokračko 8-)

2 Otsuyu Otsuyu | E-mail | Web | 21. srpna 2011 v 17:55 | Reagovat

"Prosím, môžem si ľahnúť k vám? Sám sa v izbe strašne bojím..." Mal na sebe modré zajačikové a voľné pyžamo. !!!!!!!!!!!!!!!!!! PANE BOŽEE!!!!!!!!!! TO JE TAK DOKONALÉÉÉ!!!!! prosíím... začala jsem psát taky povídku.. mám první kapitolu na blogu přečteš si jí prosííííííím? :) Děkujiii ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama